Vyhľadávanie v pracovných situáciách
Pracovné situácie
Autor/i JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
Počet článkov autora: 40
Čas strávený cestovaním na pracovnej ceste mimo bežného pracovného času a jeho posúdenie N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
V praxi sa možno okrajovo okrem prípadov, ktoré rieši Súdny dvor EÚ, stretnúť aj s rozhodnutiami súdu EZVO/EHP (v angličtine EFTA), ktorý rieši spory nečlenských štátov EÚ, ktoré sú však viazané v niektorých oblastiach právom EÚ vrátane pracovného...
Doba odpočinku vo svetle poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ a jej výzvy aj pre aplikačnú prax v Slovenskej republike N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
Každý rok pri práci s pracovným právom prináša rôzne výzvy a aj prekvapivé momenty. Jedným z nich sa v roku 2023 stalo aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SD EÚ)“ C-477/21 v oblasti doby odpočinku. Keďže autor tohto článku je aj súčasťou k...
Dohoda o vykonaní práce N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
Dohodu o vykonaní práce upravuje primárne § 226 ZP.
Dokedy môže zamestnanec podať žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 ZP, ak je v tzv. ochrannej dobe podľa § 64 ZP? N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
V prípade, o ktorom nakoniec rozhodol Veľký senát NS SR (1VCdo/2/2019), sa riešila otázka uplynutia lehoty na podanie žaloby na neplatnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca (§ 77 ZP), ak ide o zamestnanca, ktorý je v ochrannej dobe...
Evidencia pracovného času a evidencia výkonu práce pri dohodách N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
V § 224 ods. 2 písm. e) ZP sa ustanovuje evidenčná povinnosť, pokiaľ ide o pracovný čas zamestnanca na dohodu. V prípade dohody o pracovnej činnosti ide o evidenciu pracovného času a v prípade dohody o vykonaní práce ide o evidenciu vykonanej práce.
Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku ...
Iná dohoda na mzdovom zvýhodnení – interpretácia kolektívnej zmluvy N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
U zamestnávateľa je ustanovený týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Zamestnávateľ má uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu, pričom mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu je naviazané na minimálnu hodinovú mzdu (za ...
K judikovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR – R 35/2023 (Pracovný pomer na dobu určitú) – dojednanie dôvodu reťazenia v kolektívnej zmluve N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
V praxi sa objavovali otázky, podnety či sťažnosti ohľadom uplatnenia § 48 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov; (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý sa týka možnosti reťazenia pracovného pomeru na určitú dobu...
Kedy je individuálne prepustenie súčasťou hromadného prepúšťania? Počítanie referenčnej doby 30 dní podľa práva EÚ N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
[výber z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ – C-300/19 (UX)] V roku 2020 sa Súdny dvor EÚ venoval aktuálnej otázke hromadného prepúšťania. V prípade C-300/19 riešil otázku určenia, či je konkrétne prepúšťanie súčasťou hromadného prepúšťania, a teda vlas...
Kratší pracovný čas a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ N
Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) upravuje aj na pohľad „diétne“ ustanovenie o kratšom pracovnom čase (§ 49), ktoré vymedzuje len základné princípy: kratší pracovný čas je založený na...
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Kategórie - Pracovné situácie
Aktuálne články
Podstatné zásady platné v pracovnom práve N
Publikované:
Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.
Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N
Publikované:
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).
Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N
Publikované:
Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.
Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N
Publikované:
V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.
Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N
Publikované:
V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?