Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce

Predmet inšpekcie práce

Inšpektoráty práce u zamestnávateľov kontrolujú, či títo rešpektujú zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), a aj osobitnú právnu úpravu, pričom podľa § 150 ods. 2 Zákonníka práce platí, že zamestnanci, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj zástupcovia zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere u zamestnávateľa, u ktorého kontrolnou činnosťou podľa § 239 Zákonníka práce zistili porušenie pracovnoprávnych predpisov, môžu podať podnet na príslušnom orgáne inšpekcie práce, ktorými sú vecne a miestne príslušné inšpektoráty práce.

V súlade s § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods. 1 tohto zákona, pričom ide predovšetkým o oblasti úloh dozoru nad dodržiavaním:

• pracovnoprávnych predpisov, (sem spadajú napríklad Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie;
• právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, napríklad zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia; sem patria podľa § 39 Zákonníka práce predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Upozornenie: Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu;
• právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kam patrí napríklad zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov;
• záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, kde je rámcovou právnou úpravou zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov;
• osobitného predpisu (týmto je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj;
• osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, ktorým je zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Taktiež majú inšpektoráty práce oprávnenie na vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie hore uvedených právnych predpisov a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

Inšpektoráty práce taktiež majú oprávnenie na poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi, a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať hore uvedené právne predpisy. Pre vymedzenie pojmu „podnikateľ“ je potrebné obligatórne zohľadniť § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Inšpekcia práce nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov

Aktivita inšpektorátov práce sa v tejto oblasti zameriava na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie. Pritom nejde len o pracovný pomer, ale o pracovnoprávne vzťahy, teda aj o problematiku vzniku, zmeny či skončenia dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré sú upravené v samostatnej, deviatej časti Zákonníka práce a majú špecifickú právnu úpravu.

Inšpekcia práce v týchto prípadoch preveruje, či došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru pracovnou zmluvou, ktorá spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti podľa § 42 až § 44a Zákonníka práce; v prípade, že došlo k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, či boli splnené predpoklady pre niektorý z taxatívne ustanovených výpovedných dôvodov podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce a proces výpovede. Taktiež možno zo strany inšpektorátu práce preskúmať zákonnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, prípadne skončenia pracovného pomeru dohodou, v skúšobnej dobe, pokiaľ vznikajú pochybnosti v jednotlivom prípade.

Príklad č. 1:

U zamestnávateľa vykonávala zamestnankyňa administratívne pracovné úlohy. Uvedené pracovné úlohy jej zamestnávateľ zadával v časových intervaloch, ktoré neboli objektívne splniteľné. Taktiež zamestnankyňa zistila, že jej zamestnávateľ neposkytoval všetky podklady pre zdarné splnenie úloh, pričom tieto mal u seba v danom prípade. Taktiež ponižujúco zhodnocoval výsledky plnenia úloh zamestnankyňou pred ostatnými spoluzamestnancami na spoločnej porade. Pretože zamestnankyňa zastávala názor, že ju zamestnávateľ diskriminuje a podaná sťažnosť zamestnávateľovi neviedla k náprave, podala podnet na príslušný inšpektorát práce. Konala zamestnankyňa v súlade