Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Pracovnoprávny spor v Českej republike a na Slovensku (5) Predbežné opatrenie a „jistota“

Publikované: Autor/i: JUDr. Jana Mikušová, Advokátska kancelária bratis.law

Napriek tomu, že právna úprava OSŘ obsahuje len veľmi málo ustanovení týkajúcich sa konkrétne pracovnoprávneho sporu, obsahuje osobitnú úpravu vo vzťahu k povinnosti uhradiť „jistotu“ v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ak ide o predbežné opatrenie v pracovnoprávnej veci alebo vo veci ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti podľa zákona o ochrane oznamovateľov (§ 75b ods. 3 OSŘ.)

 

Poukazujeme na to, že podľa platnej právnej úpravy v ČR, každý (okrem výnimiek formulovaných v § 75b OSŘ), kto podá návrh na vydanie predbežného opatrenia, je povinný najneskôr v rovnaký deň, kedy podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, zložiť „jistotu“ vo výške 10 000 Kč a vo veciach týkajúcich sa vzťahov medzi podnikateľmi vyplývajúcich z ich podnikateľskej činnosti vo výške 50 000 eur. V prípade, ak predseda senátu dospeje k záveru, že zložená „jistota“ zjavne nepostačuje na zaistenie náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla neodkladným opatrením, alebo že ide o opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý vo veci rovnakých účastníkov požaduje z obdobných dôvodov rovnakú alebo obdobnú predbežnú úpravu, vyzve navrhovateľa bezodkladne, aby do 3 dní zložil doplatok „jistoty“ vo výške, ktorú stanoví vzhľadom na okolnosti prípadu.[1] Povinnosť zložiť jistotu nemá účastník, ktorý navrhuje vydanie predbežného opatrenia v pracovnej veci, vo veci ochrany oznamovateľa protispoločenskej činnosti, vo veci výživného, ujmy na zdraví, alebo ak sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade ide o uplatnenie ochrannej funkcie právnej úpravy občianskeho súdneho konania v ČR vo vzťahu k zamestnancovi ako slabšej strane, resp. ďalším osobám, ktorá sa realizuje aj vo forme upustenia od povinnosti zložiť „jistotu“.

Slovenská právna úprava označuje predbežné opatrenia po rekodifikácii právnej úpravy civilného sporového konania ako neodkladné opatrenia. V tomto ohľade neupravuje zloženie žiadnej finančnej istoty alebo kaucie na náhradu budúcej možnej škody, ktorá by mohla vzniknúť subjektu alebo osobe, voči ktorej sa nariaďuje neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti poukazujeme na § 340 CSP, ktorý rieši otázku náhrady škody a inej ujmy v prípade vydaných neodkladných opatrení. Konkrétne spomenuté ustanovenie hovorí, že ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Výnimka z uplatnenia povinnosti na náhradu škody je len v prípade, že ide o neodkladné opatrenie ukladajúce povinnosť nevstupovať do domu alebo bytu, kde sa nachádza osoba, voči ktorej je povinná osoba dôvodne podozrivá z násilia.[2]<

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?