Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Pracovné situácie

Práva subjektu, ktorý prijal dodávku práce osoby nelegálne zamestnávanej, voči inšpekcii práce v konaní o uložení pokuty (právo na spravodlivý proces)

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

Na konci roka 2024 Najvyšší správny súd SR (Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 3/2024, ročník: III.) publikoval niekoľko rozhodnutí, ktoré priamo súvisia s pracovným právom. Ide aj o rozhodnutie 88/2024 ZNSS založené na rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 26/2023 z 26. júna 2024, ktorý sa týka otázky subjektu, ktorý prijal prácu fyzickej osoby, ktorá je nelegálne zamestnávateľom dodávateľom práce/služby podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a jeho postavení v konaní – napríklad možnosť namietania toho, čo poskytovateľ práce/služby nenamietal.

Právna veta:

I. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o správnom delikte podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správny orgán nie je v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku viazaný právoplatným rozhodnutím o uložení sankcie za iný správny delikt nelegálneho zamestnávania, za ktorý zodpovedá účastníkov poskytovateľ služby a túto otázku si posúdi sám, avšak len na účely konania o inom správnom delikte účastníka konania.

II. V konaní o „vlastnom“ inom správnom delikte bude mať účastník konania možnosť namietať všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie deliktuálnej zodpovednosti svojho poskytovateľa služby. Účastník týmto spôsobom bude mať zabezpečené právo na vypočutie, keďže nebol účastníkom konania o inom správnom delikte nelegálneho zamestnávania, avšak v dôsledku existencie takéhoto rozhodnutia môže byť uznaný vinným z „vlastného“ iného správneho deliktu.

V danom prípade sa súd zaoberal otázkou § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnom zamestnávaní, podľa ktorého Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide

a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 30 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo

b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.“

V prípade bola takémuto „príjemcovi služby“ uložená inšpektorátom práce pokuta 5000 eur.

Skutkový stav:

V distribučnom centre žalobcu v Beckove bola vykonaná kontrola inšpekcie práce, pri ktorej boli vypočuté fyzické osoby B. Q., občan Bosny a Hercegoviny a K. N., občan Srbska. B. Q. na otázku, kto ho riadi, dáva pokyny a kontroluje jeho prácu, uviedol, že majster Tesco. Rovnakú odpoveď uviedol aj na otázku, kto mu určuje pracovný čas. K. N. na otázku, kto je jeho priamym nadriadeným, uviedol, že majster Tesco, na otázku kto ho riadi, dáva pokyny a kontroluje jeho prácu, uviedol majster Tesco a rovnako odpovedal aj na otázku, kto mu určuje pracovný čas. Z inšpekcie bolo zistené, že práca bola vykonávaná v distribučnom centre žalobcu v sklade, pričom bolo manipulované s tovarom žalobcu. Tiež bolo zistené, že žalobca má zapísané v obchodnom registri ako predmet činnosti aj skladovanie. Ďalej bol predložený listinný doklad nazvaný ako Objednávka medzi žalobcom (objednávateľom) a spoločnosťou Heisenberg (zhotoviteľom), podľa ktorej si žalobca u tejto spoločnosti objednal vykonávanie diel spočívajúcich vo vykonávaní konsolidácie požiadaviek objednávateľa pre dodanie jednotlivých tovarov na prevádzky objednávateľa na území SR v rámci distribúcie tovaru dodaného objednávateľovi do distribučného centra Beckov, a to preberaním, vykladaním a označovaním jednotlivých druhov tovaru a ich umiestňovania do skladu objednávateľa v distribučnom centre Beckov, vyhľadávaním jednotlivých tovarov umiestnených v sklade objednávateľa a ich umiestňovaním a ukladaním podľa špecifikácie objednávateľa na jednotlivé palety, určené pre dodávku tovarov umiestnených v palete a distribúciu jednotlivých paliet na konkrétne prevádzky objednávateľa, s miestom vykonávania diela: distribučné centrum Beckov, s cenou 7,90 eur/hodina/pracovník bez DPH. Objednávateľ bude platiť zhotoviteľovi sumu určenú podľa počtu hodín vykonávania činnosti jednotlivých osôb, ktoré sa v mene zhotoviteľa podieľajú na zhotovovaní jednotlivých diel podľa tejto objednávky. S jednotlivými fyzickými osobami mal zhotoviteľ Heisenberg uzavreté dohody o pracovnej činnosti, podľa ktorých zamestnanci boli povinní vykonávať pracovnú činnosť osobne podľa pokynov zamestnávateľa Heisenberg v zamestnávateľom určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Pozn. autora: Tesco si objednalo dodávku služby (v skutočnosti dočasné pridelenie) od spoločnosti Heisengerg, ktorú vykonávali zamestnanci na dohodu o pracovnej činnosti (občania tretieho štátu), ktorých riadil zamestnanec Tesca.

Spoločnosti Heisenberg bola Inšpektorátom práce uložená pokuta v sume 5300 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že zamestnávateľ Heisenberg na pracovisku distribučné centrum Tesco Beckov porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb, štátnych príslušníkov tretej krajiny, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu – zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti atď.

Pozn. autora: Išlo o nelegálne zamestnávanie.

Takéto nelegálne zamestnávanie má potom dopad aj na príjemcu vnútroštátnej dodávky práce – pokuta. Konanie voči príjemcovi služby sa odvodzuje od konania voči subjektu, ktorý nelegálne zamestná

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?