Logo PPRAVO

Portál pre zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, personalistov, manažérov HR a právnikov

Rozšírené vyhľadávanie

Pracovné situácie

Zrušenie letu – postavenie cestujúceho, zamestnanca a zamestnávateľa (2.)

Publikované: Autor/i: JUDr. et. Mgr. Jozef Toman, PhD.

V praxi sa možno v pracovnom práve stretnúť aj s interakciami dvoch právnych predpisov z úplne iných oblastí (pracovnoprávny a občianskoprávny – spotrebiteľský), pričom sú spojené spoločnou udalosťou (zrušenie letu na zahraničnej pracovnej ceste).

Postavenie zamestnanca a právna zodpovednosť zamestnanca v prípade zrušeného letu

V prípade zodpovednosti za škodu u zamestnanca podľa Zákonníka práce, ide o situáciu, keď zamestnanec koná v rámci pracovnoprávneho vzťahu (pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi), poruší svoju povinnosť, vznikne škoda, táto škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti. Zákonník práce v prípade zodpovednosti zamestnanca za škodu vychádza zo zodpovednosti za škodu na základe zavinenia zamestnanca (v niektorých prípadoch ako  hmotná zodpovednosť zamestnanca – zodpovednosť za vzniknutý schodok – § 182 Zákonníka práce a prevzatie zvereného predmetu na písomné potvrdenie – § 185 Zákonníka práce, sa zavinenie prezumuje). Zavinenie môže byť vo forme nedbanlivosti alebo úmyslu. Ak neexistuje ani nedbanlivosť, nie je daná zodpovednosť zamestnanca za škodu. 

V prípade, ak letecká spoločnosť zruší let, ktorým sa zamestnanec mal vrátiť domov, a tento let bol určený zamestnávateľom (napr. zamestnávateľ zarezervoval posledný let z destinácie a nie je tam iná alternatíva), zamestnanec nezavinil situáciu, že ďalší dostupný let je až v iný deň. O zavinení zamestnanca by bolo možné hovoriť, ak by si sám zamestnanec jednostranne, s cieľom zostať v príslušnom meste dlhšie v daný deň, zmenil letenku bez vedomia (súhlasu) zamestnávateľa a bez toho, aby to vôbec pripúšťali vnútorné predpisy zamestnávateľa napr. z letu o 16:00 hod., resp. 18:00 hod. na posledný let v daný deň, a ten by bol zrušený. V takom prípade by jeho konanie bolo príčinou, prečo sa zo zahraničnej pracovnej cesty nevrátil v daný deň, pretože ak by išiel v pôvodnom čase, vrátil by sa v plánovanom čase. Výnimkou by bola situácia, ak by napr. v daný deň boli nakoniec zrušené všetky lety, napr. z dôvodu výpadku elektriny, informačných systémov by neodletel ani let o 16:00 hod. – v takom prípade konanie zamestnanca zmena času letu je bezpredmetné k následku (následok by bol teoreticky len v tom, že čím neskôr sa zamestnanec dostane na rad ohľadom zmeny letenky, tým neskôr letí domov – ak je veľa čakajúcich cestujúcich).

Rovnako by zamestnanec mohol zodpovedať, ak by z vlastného zavinenia zmeškal let o 18:00 hod., ale podmienky letenky umožňujú, aby odletel o 20:00 hod., avšak iba tento let bol zrušený.

Ak k zmene letu došlo tak, že neboli porušené pravidlá u zamestnávateľa, napr. zamestnanec je na stretnutí, kde musí byť a došlo k jeho predĺženiu a podmienky vo vzťahu k letenke umožňujú jej zmenu na neskorší let, zamestnanec by nezodpovedal za škodu, pretože konal v medziach povoleného, a teda neporušil svoju povinnosť.

Ak by zamestnanec mal letieť o 18:00 hod., ale tento let je zrušený a letecká spoločnosť mu ponúkne let napr. cez prestup s príchodom o 23:00 hod. alebo let ďalší deň s preplatením ubytovania a stravy, zamestnanec by mal konzultovať možnosti so zamestnávateľom (ak je to možné z časového hľadiska – napr. ak stojí v rade 200 ľudí, pri okienku už konzultovať možnosti nevie, ale počas čakania môže mať priestor na komunikáciu so zamestnávateľom – ak je osoba v EÚ nemali by jej vzniknúť dodatočné náklady na telefonát, SMS – ak ide o situáciu vo večerných hodinách, je aj na zo

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Kategórie - Pracovné situácie

Rozbaliť všetky

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Register kľúčových slov

Aktuálne články

Podstatné zásady platné v pracovnom práve N

Publikované:

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) v časti „Základné zásady“, a to kogentnou právnou úpravou, ktorá musí byť bezvýhradne rešpektovaná.

Nárok na rekondičný pobyt – diskriminácia z dôvodu materstva N

Publikované:

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sa (uznesenie 2Cdo/99/2022 z 18. decembra 2024) zaoberal otázkou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a diskriminácie v pracovnoprávnom vzťahu v prípade rekondičného pobytu podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) z dôvodu tehotenstva a materstva (čerpania materskej dovolenky, a teda neprítomnosti v práci a dopadov na nárok na rekondičný pobyt).

Možnosti zamestnanca podať podnet inšpektorátu práce N

Publikované:

Pokiaľ zamestnanec zastáva názor, že sú porušované predpisy bezpečnosti práce, môže podať podnet inšpektorátu práce. Pritom inšpektoráty práce poskytujú zamestnancom ochranu práv a oprávnených záujmov v rozsahu predmetu inšpekcie práce, ktorú majú inšpektoráty práce dané právnou úpravou. V súvislosti s uvedeným musí sám zamestnanec vyhodnotiť situáciu u zamestnávateľa a posúdiť, či využije svoju možnosť podať podnet inšpektorátu práce. Právna úprava však počíta s možnosťou, že sa zamestnanec najprv pokúsi riešiť nevyhovujúcu situáciu so zamestnávateľom a oznámi mu nedostatky, ktoré u zamestnávateľa vznikli. Pri podávaní podnetu inšpektorátu práce zamestnanec opíše skutkový stav a konanie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva porušenie predpisov bezpečnosti práce, či iných právnych predpisov v danom prípade. V uvedenom článku bude venovaná pozornosť prípadom, kedy môže zamestnanec podať právne relevantný podnet na inšpektorát práce pre porušovanie pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov bezpečnosti práce.

Fyzický útok na zamestnanca ako pracovný úraz? N

Publikované:

V praxi sa objavujú spory ohľadom zodpovednosti za škodu zamestnávateľa za pracovný úraz zamestnanca, ktorý nevznikne pri samotnom výkone práce a nevznikne činnosťou zamestnanca, ale činnosťou (konaním inej osoby) v podobe fyzického násilia/útoku na zamestnanca, ktorý má dopad na jeho zdravie. Otázka posudzovania takejto situácie nie je nová, ale bola riešená aj v minulosti (NS ČSR Cpj 37/74 (Rc 11/1976): „Dojde-li k úrazu pracovníka při plnění pracovních úkolů například tak, že je napaden jiným pracovníkem nebo osobou, která v organizaci nepracuje, jde o pracovní úraz, neboť při posuzování objektivní odpovědnosti organizace za pracovní úraz je rozhodující, že mu škoda vznikla při plnění pracovních úkolů, a nikoli okolnost, kdo je původcem škody)“, avšak posudzovanie konkrétnej situácie sa deje vždy v konkrétnom prípade a NS SR sa touto otázkou zaoberal aj v ostatnej dobe.

Práca na živnosť počas práceneschopnosti zamestnanca N

Publikované:

V škole máme ekonóma, ktorý je PN a (dlho bude), je u nás zamestnaný na trvalý pracovný pomer a zároveň je aj SZČO. Môže vykonávať ekonomickú činnosť, keď je na PN a faktúrovať si to?