Pružný pracovný čas a organizácia práce

Pružný pracovný čas ako druh pracovného času

Pružný pracovný čas je kategóriou pracovného času vo všeobecnosti, a preto musí spĺňať všetky špecifické znaky, ktoré § 85 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) na pracovný čas kladie. Podľa uvedeného ustanovenia je potrebné pod pracovným časom rozumieť časový úsek, počas ktorého je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva pre neho závislú prácu v súlade s pracovnou zmluvou uzatvorenou v rámci pracovného pomeru. Pod pracovným časom sa rozumie aj časový úsek, v rámci ktorého sa vykonáva nadčasová práca, musia byť však splnené podmienky pre uplatnenie nadčasovej práce. Podľa § 97 ods. 1 Zákonníka práce musí ísť o prácu, ktorá je vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa, alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

Pružný pracovný čas je podľa § 88 ods. 1 Zákonníka práce buď rovnomerným, alebo nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času, teda musí spĺňať kritériá nielen pre pracovný čas, ale aj pre rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas.

Pre rovnomerný pracovný čas podľa § 86 Zákonníka práce platí, že o jeho zavedení rozhoduje zamestnávateľ, musí však predtým dôjsť k prerokovaniu jeho zavedenia so zástupcami zamestnancov, pokiaľ sú u zamestnávateľa ustanovení. Podľa Zákonníka práce preto postačuje na zavedenie rovnomerného rozvrhnutia pracovného času len prerokovanie jeho zavedenia so zástupcami zamestnancov.

Pre rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas platia špecifické kritériá, ktoré ustanovuje § 86 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, podľa ktorých pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne tri hodiny a pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne deväť hodín. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom v určitom období, najviac štvortýždňovom, presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas. Pri rovnomernom pracovnom čase je výkon práce rovnomerne rozvrhnutý v zásade na päť dní v pracovnom týždni. Pokiaľ je teda pružný pracovný čas rovnomerne rozvrhnutý, tak sa vykonáva závislá práca spravidla od pondelka do piatku.

Pokiaľ rozvrhnutie pracovného času u zamestnávateľa nespĺňa uvedené kritériá, tak ide o nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času, ktoré však môže byť podľa § 87 ods. 1 Zákonníka práce zavedené zamestnávateľom len v prípade, ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú zavedenie rovnomerného rozvrhnutia pracovného času určeného pre výkon závislej práce. Tak napríklad nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas môže byť využiteľný v špeditérskych alebo kuriérskych spoločnostiach s nepravidelnými dodávkami tovaru. 

Podľa § 87 ods. 1 Zákonníka práce v prípade zavedenia nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času už nepostačuje jeho predchádzajúce prerokovanie so zástupcami zamestnancov, ale je potrebná dohoda zamestnávateľa s nimi o jeho zavedení, prípadne dohoda so samotným zamestnancom, pokiaľ zástupcovia zamestnancov neboli u zamestnávateľa ustanovení. Pritom Zákonník práce neustanovuje obsahové náležitosti takejto dohody, z jej obsahu by však malo byť zrejmé, že došlo ku konsenzu ohľadom nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času a mali by tam byť taktiež uvedené kritériá pre jeho organizáciu, napríklad konkretizácia jeho rozvrhnutia na jednotlivé dni v pracovnom týždni.

Taktiež Zákonník práce neustanovuje formu takejto dohody, teda postačilo by aj neformálne dojednanie, to však môže spôsobovať pochybnosti ohľadom právnej preukázateľnosti takéhoto konsenzu. Podľa § 87 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce.

UPOZORNENIE:

Uvedenú dohodu so zástupcami zamestnancov o zavedení nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.

V súlade s § 87 ods. 3 a 4 Zákonníka práce pri určitých kategóriách zamestnancov, akými sú: zamestnanec so zdravotným postihnutím, tehotná žena, žena alebo muž, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelý zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s nimi, pričom cieľom je zabezpečiť ochranu týchto kategórií zamestnancov pred nevýhodami nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času určeného na výkon závislej práce. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.

Organizácia práce v rámci pružného pracovného času                            

Podľa § 88 ods. 1 Zákonníka práce pružný pracovný čas predstavuje spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po